reklama

Los Angeles: Mesto padlých anjelov

Existuje krajšie meno pre mesto, ako je Mesto anjelov? Podľa mňa nie. Samotné meno evokuje predstavu bájneho mesta, kde je všetko dobré, pekné a čisté. Každý však vie, že ilúzia a realita sa nie vždy zhodujú. LA je toho dôkazom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Ľúbezná predstava v kombinácii s božskou klímou napumpovaná parádnou reklamou vždy lákala do mesta davy ľudí z celej Ameriky i sveta. Predstava úspechu, zbohatnutia a rozprávkového života po príchode do cieľovej stanice však veľmi rýchlo spľasla ako mydlová bublina. Zlatokopom netrvalo dlho, aby pochopili, že skôr ako oni, zbohatnú obchodníci, ktorí im predávali 1 vajíčko za 25 dolárov, či nové lewisky za 2000 dolárov. Mnohé naivné krásky, ktoré prichádzali do Los Angeles s túžbou stať sa hviezdami strieborného plátna, sa až na niekoľko šťastných výnimiek, stali akurát tak hviezdami posteľného plátna.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Beverly Hills a legendárny The Beverly Hills hotel v pozadí.
Beverly Hills a legendárny The Beverly Hills hotel v pozadí. (zdroj: Alena Miklošová)

Mesto ešte ako tak držalo krok so svojím predávaným imidžom zhruba do začiatku tohto storočia. Posledných päť rokov je to už však voľný pád. Zo sna sa stala nočná mora, z raja peklo. Z najbohatšieho štátu krajiny húfne odchádzajú veľké firmy, miliardári i obyčajní ľudia. Hollywood stratil svoje kúzlo i peniaze. Ulice Los Angeles zaplavili tisíce bezdomovcov.

Ja a celá moja generácia sme vyrástli na Slovensku na televíznych seriáloch Baywatch a Beverly Hills 90210, takže po presťahovaní sa do USA neexistovalo, aby som si ten “raj na zemi” nešla pozrieť osobne. Bola to vlastne po Floride moja druhá cestovateľská výprava po USA. Žiadna láska na prvý pohľad to však nebola. Ani na druhý, ani na tretí... Chápem, že niekto môže to mesto milovať, tak ako ja milujem New York, alebo niekto iný Hornú-Dolnú. Každý sme iný, každý rezonujeme s inými miestami, s inými ľuďmi. To nerobí nikoho z nás ani lepším, ani horším. Ja som však nenašla v meste nič, čo by ma nejak extra zaujalo, veľmi sa mi páčilo, alebo čo by som nevidela už niekde inde.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Santa Monica Beach alebo Baywatch naživo :-)
Santa Monica Beach alebo Baywatch naživo :-) (zdroj: Alena Miklosova)

Vezmime si len toľko ospevovanú ulicu Rodeo Drive. Podľa mňa nie je nič úžasné na ulici, kde je jeden značkový obchod vedľa druhého. Celá marketingová stratégia týchto obchodov je zameraná na strednú spoločenskú triedu, ktorá chce budiť dojem, že sa dokázala zaradiť do high-society. Obchody ryžujú z ich túžby byť niekym viac a predávajú im vieru, že ak si kúpia kabelku za 5 tisíc dolárov, hneď sa stanú niekým múdrejším a dôležitejším. A ľudia im to žerú. Mimochodom, zatiaľ ozajstní boháči nakupujú niečo iné a niekde inde.

O iných pozoruhodnostiach LA ako Hollywoodský chodník slávy, Dolby (Kodak) Theatre, Paramount štúdiach, či Santa Monica Beach určite všetci všetko viete, a ak nie, všade je o nich toľko informácii, že nevidím najmenší dôvod sa aj tu o nich rozpisovať. Menej sa hovorí o historickom dištrikte Los Angeles Plaza, ktoré bolo vlastne centrom pôvodného Los Angeles, a možno stojí za to si o ňom povedať niekoľko slov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hollywoodsky chodník slávy a Hollywood & Highland (nákupné a zábavné centrum)
Hollywoodsky chodník slávy a Hollywood & Highland (nákupné a zábavné centrum) (zdroj: Alena Miklošová)

Los Angeles Plaza Historic Distric (El Pueblo de Los Angeles) 

V roku 1781 11 mexických rodín v sprievode 4 vojakov prišlo z dnešného severného Mexika a založilo na mieste historického dištriktu osadu. Nazvali ju El Pueblo de Nuestra Señora la Reina de los Ángeles - Mesto našej Panny Márie, kráľovnej anjelov. Neskôr sa zaužívala skrátená verzia Mesto anjelov. 

Historický dištrikt Los Angeles Plaza.
Historický dištrikt Los Angeles Plaza. (zdroj: Alena Miklosova)

Je celkom príjemné sa poprechádzať uličkami dištriktu a nadobudnúť predstavu, ako vyzeralo mesto Los Angeles na začiatku svojich dejín. Najstarším domom v dištrikte je Avila Adobe z roku 1818. Pre svoju rodinu ju postavil bohatý chovateľ dobytka a neskôr starosta mestečka Don Francisco José Avila. V čase, keď Don Francisco bol starostom, mestečko malo 415 obyvateľov. Dom bol pôvodne oveľa väčší a patrila k nemu aj záhrada a vinica. Dnes je v ňom malé múzeum, ktoré vám priblíži kalifornský životný štýl 19. storočia. Vstup do múzea je zdarma, aj keď momentálne je pravdepodobne kvôli Covidu zavreté.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Uličkami starého centra mesta, kantína a najstarší dom v meste Avila Adobe.
Uličkami starého centra mesta, kantína a najstarší dom v meste Avila Adobe. (zdroj: Alena Miklošová)

V historickom dištrikte za pozornosť tiež stojí Pico House - hotel z roku 1870. Don Pio Pico bol biznisman a posledný mexický guvernér v Kalifornii. Keďže oblasť sa rýchlo rozvíjala, guvernér dal postaviť v meste luxusný hotel v talianskom štýle. Bola to prvá trojposchodová budova v meste a v tom čase nebolo v južnej Kalifornii extravagantnejšieho hotela. Záujem o ubytovanie bol nesmierny. Hotel bol verným obrazom Dona Pia, ktorý miloval honostné večierky, tvrdé gemblovanie a krásne ženy. Dokonca ešte aj jeho palica zo slonoviny, o ktorú sa pri chôdzi opieral, bola vytvarovaná vo forme ženskej nohy smerujúcej do vzduchu. Hotel, podobne ako Don Pio, skončil krachom. Len ako perličku uvediem, že údajne tak ako v Avila Adobe, aj v Pico House straší - zdá sa, že ich majitelia aj po svojej smrti dohliadajú na svoj majetok. Existuje veľa svedectiev, podľa ktorých ľudia videli, alebo aspoň počuli prechádzať sa oboch pánov po svojich domoch.

Pico House - prvý luxusný hotel v južnej Kalifornii.
Pico House - prvý luxusný hotel v južnej Kalifornii. (zdroj: Alena Miklošová)

Hollywood

Pre väčšinu sveta je Los Angeles synonymom Hollywoodu a Hollywood synonymom Los Angeles. S fabrikou na sny to v poslednom čase nie je ale najružovejšie.

Problém s Hollywoodom je nádhernou ukážkou toho, čo sa stane, ak niekto zaspí na vavrínoch a podcení súpera. Veľkí a mocní v holywoodských štúdiach sa s pohŕdavým úškrnom pozerali na nástup Netflixu. Spokojne si bafkali z cigár istí, že nikto nedokáže otriasť ich pozíciou. Prešlo pár rokov a v súčasnosti situácia vyzerá asi tak: Tradičná produkcia hollywoodského filmu sa rýchlo dokáže vyšplhať do niekoľko stomiliónových nákladov. Riziko je veľké a jeden prepadák dokáže priviesť štúdio do finančných problémov. Okrem toho výroba filmu je zdĺhavá záležitosť.

Hollywood - neodmysliteľný symbol mesta.
Hollywood - neodmysliteľný symbol mesta. (zdroj: Alena Miklošová)

“Chudák” Netflix si ale nepočína najhoršie. Dokázal napr. podpísať niekoľko miliónové exklusívne zmluvy s producentkou Shondou Rimes (okrem iného je hlavnou scénaristkou a producentkou veľmi úspešného seriálu Grey’s Anatomy), či tristomiliónovú zmluvu so spisovateľom, režisérom a producentom Ryanom Murphym (režíroval napr. Eat, Pray, Love), čo si žiadne z hollywoodskych štúdií nemohlo dovoliť. Paramount si nemohol dovoliť ani 159-miliónovú výrobu populárneho filmu Martina Scorseseho The Irisham, čo pre Netflix nebol žiaden problém. V Amazon Studios, sedí najbohatší muž sveta Jeff Bezos, ktorý sa v kľude môže pustiť do bársakej “streaming” vojny. Získať práva na The Lord of the Rings ho stálo 250 miliónov dolárov, a produkcia prvej sezóny ho bude stáť tiež tak nejak.

Odhliadnúc od všetkých zmienených faktov - snáď najvýznamnejší je ten, že Američania už nechodia do kina. Časy, keď sa v sobotu išlo s priateľom, či kámoškami na večeru a do kina sú nenávratne preč. A nielen kvôli pandémii. Nevravím, že Hollywood zbankrotuje už zajtra, ale ak sa nechce stať dinosaurom, musí prísť so sakramentsky dobrým nápadom.

Bezdomovci

Päťnásť minút jazdy autom a ste z vyblýskaného Beverly Hills v Skid Row - časti mesta s najväčšou koncentráciou ľudí žijúcich na ulici. Bezdomovci sú momentálne jedným z najväčších problémov, s akými sa Los Angeles borí.

20. apríla 2021 vyniesol federálny súd rozsudok v správe Aliancia za ľudské práva, obyvatelia a podnikatelia mestskej štvrti Downtown LA vs. Správa mesta LA. Správa mesta musí zabezpečiť ubytovanie pre všetkých bezdomovcov a vyčistiť štvrť Skid Row, čo je epicentrum krízy s bezdomovcami do októbra tohto roku. Súdny spor je vyvrcholením roky neriešeného problému, ktorý dnes sa už úplne vymkol z rúk a pozastavuje normálne fungovanie mesta.

Kostol Panny Márie, kráľovnej anjelov v historickom dištrikte.
Kostol Panny Márie, kráľovnej anjelov v historickom dištrikte. (zdroj: Alena Miklošová)

Ja síce nie som odborník na danú problematiku, ale aj laikovi ako ja, je okamžite jasné, že mesto niečo robí zle. Porovnajme si len taký New York s LA. New York má viac bezdomovcov ako LA. Je síce aj väčšie, takže percentuálne to asi vyjde na jedno. V New Yorku údajne tiež nájdete “stanové mestečká bezdomovcov” niekde v Bronxe. Lenže do južného Bronxu celkovo, ak človeka ešte neomrzel život, tak tam nelezie. Ja osobne som však nikde na Manhattane, v Queense alebo Brooklyne nevidela žiadne kempy bezdomovcov tiahnuce sa ulicami, či okupujúce mestské parky. Jasné, že aj v NY vidíte bezdomovcov, ale tu je to skôr o jednotlivcoch sediacich kdesi na rohu ulice, či spiacich v metre. Poväčšinou si čítajú a pred sebou majú kartónovú tabuľu, na ktorej je pár slovami vysvetlené, prečo sa ocitli na ulici a prosba o pár drobných. Poniektorí sú celkom vtipní. Minule som prechádzala okolo vyškereného černocha, ktorý mal na tabuli napísané “Potrebujem dotáciu na sex, chlast a drogy.” Alebo pod Grand Centralom som videla chlapíka, ktorý si čítal knihu a pred sebou mal oznam “Ožením sa za sendvič”. Najväčší problém s bezdomovcami mal NY minulého roku, keď vypukol Covid a celé mesto sedelo doma. To využili bezdomovci a udomácnili sa v metre. Nechutné fotky z metra okamžite zaplavili všetky noviny a Internet a mestská správa za pár dní problém vyriešila.

V Los Angeles je to úplne o niečom inom. Keby sa bezdomovci iba grupovali a bývali v stanoch, to by bolo pol biedy. Ich “kempy” sú ale obkolesené kopami odpadu a ľudských výkalov. Neexistujúca hygiena má za následok neliečené infekčné choroby, ktoré sa bleskovo šíria (a to nehovorím o Covide). Drogy, prostitúcia a kriminalita sú medzi bezdomovcami normálkou. Všetko dokopy spôsobuje, že momentálne každý deň zomrú na uliciach LA priemerne traja ľudia.

Bude zaujímavé sledovať, ako a či sa vôbec mesto vysporiada s týmto problémom. Situácia je totiž poriadne komplikovaná. Tu nejde o to, že sú to ľudia, ktorí mali v živote iba smolu a z finančných dôvodov sa ocitli na ulici, a keď im mesto pomôže a dá byt, že sa znovu postavia na nohy. Väčšina týchto ľudí sú narkomani, mentálne chorí, asociálovia, ktorí nie sú schopní, alebo ani nemajú záujem sa zaradiť do normálneho chodu spoločnosti.

Čo sa týka súdneho rozsudku, ten sa vzťahuje len na mestskú časť Skid Row, kde je situácia najhoršia, ale čo zvyšok mesta? V Los Angeles momentálne žije 41 tisíc ľudí na uliciach. Súdne nariadenie sa týka len časti mesta, ktoré okupuje zhruba 5 tisíc ľudí bez strechy nad hlavou.

Berúc do úvahy všetky fakty - v dnešnom článku som sa ani okrajovo nezmienila o faktoroch, akými sú vysoké životné náklady, vysoké dane, exodus technologických firiem, ktoré sú jedným z nosných pilierov kalifornského bohatstva, či nesúhlas mnohých so štátnou, či mestskou politikou - myslím si, že nie je úplne odveci položiť si otázku: Pôjde Los Angeles v šľapajách Detroitu?

Táto otázka sa môže teraz niekomu zdať pritiahnutá za vlasy, ale nezabúdajme na jeden fakt - Detroit bol raz tiež na vrchole sveta.

Alena Miklošová

Alena Miklošová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Historička, cestovateľka a príležitostná autorka. Zoznam autorových rubrík:  O všeličomO New Yorku z New YorkuAmerický zápisník

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu