reklama

Washington D.C zadarmo.

Máloktoré z miest v USA je pre cestovateľov tak zaujímavé a zároveň finančne príťažlivé ako Washington D.C. V mestských múzeách nájdete to najlepšie, čo USA vlastní, a pritom vstupné je do takmer všetkých úplne zdarma.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Ak si práve plánujete dovolenku do New Yorku, neexistuje ideálnejšie spojenie ako niekoľkodňový pobyt v NYC s jednodňovým fakultatívnym výletom do hlavného mesta Spojených štátov.

Pre návštevníkov New Yorku, ktorí po pár dňoch majú z hlučného, agresívneho mesta bolehlav, môže takáto zmena prostredia dokonca byť vítaným oddychom a osviežením. Washington D.C je totiž veľmi príjemné, čisté mesto, popri New Yorku pôsobiace až trochu vidiecky.

V meste je evidentná absencia výškových budov, pretože podľa zákona žiadna budova nesmie byť vyššia ako Kapitol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Kapitol.
Kapitol. (zdroj: Alena Miklošová)

Megabusom ste vo Washingtone za 4 hodiny, čo je na americké pomery za rohom. Ak si privstanete, vezmete autobus o šiestej, ste vo Washingtone o desiatej. Máte celý deň na prehliadku mesta, autobus späť ide o siedmej večer, o jedenástej v noci ste znovu v New Yorku. Prirodzene lietadlom by to bolo rýchlejšie, ale aj drahšie, a ja vychádzam z predpokladu, že chcete na fakultatívny výlet do D.C minúť čo najmenej peňazí. Megabusom by vás mal spiatočný lístok výjsť zhruba na $40 (plus - mínus $10, podľa toho kedy si kúpite lístok). Vo Washingtone je najlepšou formou dopravy DC Circulator. Premáva každých 10 minút, stojí pri všetkých populárnych turistických atrakciách, a stojí len $1 za cestu. Do septembra bol zadarmo, ale mestu sa zrejme zdalo, že stráca až priveľa peňazí. Stále je to veľmi prijateľná suma, ale ak ste iného názoru, môžete spoznávať mesto peši.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Smithsonian Institution: The Castle  - pôvodná budova inštitúcie z roku 1855. Dnes tu sídli administratíva organizácie.
Smithsonian Institution: The Castle - pôvodná budova inštitúcie z roku 1855. Dnes tu sídli administratíva organizácie. (zdroj: Alena Miklošová)

Hlavné pamiatky sú koncentrované na National Mall, čo je vlastne park dlhý 3 km, na jednom konci ohraničený Kapitolom a na druhom Lincoln Memorialom. Park sa dá za deň pekne prejsť prechádzkovým krokom, aj so zastávkami pri pamiatkach, či v múzeách.

Samozrejme, ak ste v DC po prvýkrát, nemali by ste vynechať hlavné pamiatky ako je Biely dom, Kapitol, Lincoln Memorial, Najvyšší súd, Knižnica Kongresu, Arlingtonský cintorín a pod. Ja by som sa však dnes chcela zamerať na niečo iné. Niečo, vďaka čomu je Washington D.C rajom pre všetkých, ktorí majú radi múzeá, históriu a vzdelávanie ako také.

Smithsonian Institution - The Arts and Industries Building je druhé najstaršie múzeum komplexu.
Smithsonian Institution - The Arts and Industries Building je druhé najstaršie múzeum komplexu. (zdroj: Alena Miklošová)

Smithsonian Institution je komplex 19 múzeí, 21 knižníc, 9 výskumných centier, Zoo, a mnohých historických a architektonických pamiatok. Inštitúcia vznikla roku 1846. Je pomenovaná podľa britského chemika a minerológa Jamesa Smithsona, ktorý zanechal väčšinu svojho bohatstva synovcovi Henrymu Jamesovi Hungerfordovi. Keď bezdetný Hungerford zomrel v roku 1835, celý majetok (zhruba 11 miliónov dolárov) odkázal vláde Spojených štátov amerických, aby vo Washingtone založila inštitúciu, ktorá by pomohla šíriť vzdelanie a kultúru medzi ľuďmi a bola pomenovaná podľa jeho strýka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z 19 múzeí 11 sa nachádza na National Mall.

Moje obľúbené sú nasledujúce miesta a exhibície, ktoré vrelo odporúčam, ale aj keď vás práve tieto neoslovia, bezpochyby si pri tak širokej ponuke nájdete to vaše pravé orechové. 

 

National Air and Space Museum je piate najnavštevovanejšie múzeum na svete a druhé v USA, a je doslova natrieskané pokladmi.
Mojimi srdcovkami sú dve lietadlá - Spirit of Saint Louis a Lockheed Vega 5B.
Spirit of Saint Louis je jednomotorový hornoplošník, dlhý iba 8 metrov, s rozpätím krídel 14 metrov, v ktorom v roku 1927 sotva 25-ročný poštový pilot Charles Lindbergh preletel po prvýkrát Atlantik sólo. Let z Long Islandu v New York do Paríža vo Francúzsku trval Charlesovi 33 a pol hodiny.
Aby mal dostatok paliva, dal Lindbergh zastavať takmer celý trup lietadla s nádržami s palivom, a on sedel vzadu. Vonku videl iba cez periskop. Je priam neuveriteľné, že Lindbergh letel bez navigácie, rádia, a dokonca nemal ani padák. Jedinou orientačnou pomôckou mu bol kompas a mapa. Prípravy, nervozita a samotný let spôsobili, že keď pristál v Paríži, bol bez spánku 55 hodín. Počas letu vypil údajne len liter čaju a zjedol štyri sendviče.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
National Air and Space Museum - Lietadlo Spirit of St. Louis, v ktorom Lindbergh ako prvý sám preletel cez Atlantik v 1927.
National Air and Space Museum - Lietadlo Spirit of St. Louis, v ktorom Lindbergh ako prvý sám preletel cez Atlantik v 1927. (zdroj: Alena Miklošová)

Nádherná, žensky elegantná, červená Lockheed Vega 5B patrila legendárnej Amélii Earhartovej, ktorá v nej ako prvá žena sama preletela Atlantik v roku 1932. Let z Newfoundlandu v Kanade do Severného Írska jej trval 14 hodín a 56 minút, počas ktorého zápasila so zlými poveternostnými podmienkami a technickými problémami

National Air and Space Museum - lietadlo Lockheed Vega 5B, v ktorom  Amelia Earhart ako prvá žena sama preletela Atlantik v 1932
National Air and Space Museum - lietadlo Lockheed Vega 5B, v ktorom Amelia Earhart ako prvá žena sama preletela Atlantik v 1932 (zdroj: Alena Miklošová)

V múzeu sa nachádza tiež Leták (Flyer) bratov Wilbura a Orvilla Wrightových, ktorí v roku 1903 monumentálne zmenili dejiny dopravy. Prvé lietadlo je šokujúco obrovské, ale zdá sa byť veľmi ľahké.
Po nekonečných 13 rokoch, počas ktorých skafander Neila Armstronga prešiel extenzívnou a zdĺhavou rekonštrukciou, návštevníci ho môžu znovu obdivovať. Je to presne ten istý skafander, v ktorom Neil Armstrong v roku 1969 po prvýkrát vkročil na Mesiac.

National Air and Space Museum -
National Air and Space Museum -  (zdroj: Alena Miklošová)

National Museum of American History.

Hlavne ženám by som odporúčala dve exhibície v tomto múzeu - 'The First Ladies' je verejnosťou obľúbená výstava večerných šiat, ktoré si obliekli prezidentove manželky na Inauguračný ples .

Táto verzia je desiatou verziou výstavy od jej debutovania v roku 1914. Zbierka začala darovaním šiat, ktoré mala oblečené Helena Taft na inauguračnom plese v roku 1909 a od tej doby sa kolekcia rozšírila na zhruba 1000 objektov. Kolekcia totiž neobsahuje len šaty, ale aj prezidentský porcelán, ktorý Prvé dámy používali, keď hostili štátnické návštevy a mnohé iné predmety.

National Museum of American History - The First Ladies exhibícia
National Museum of American History - The First Ladies exhibícia (zdroj: Alena Miklošová)
National Museum of American History - The First Ladies
National Museum of American History - The First Ladies (zdroj: Alena Miklošová)

Druhou výstavou je Kuchyňa Júlie Childovej.Pani Júlia Child nie je veľmi známa na Slovensku, ale v Amerike je to kuchárska bohyňa a veľmi pozoruhodná žena.
Narodila sa v roku 1912 v Kalifornii. Ako decko a neskôr aj na výške veľa športovala - hrala tennis, golf a pri výške 188 cm prirodzene aj basketbal a vyšudovala históriu. Pani Júlia nevedela variť, dokiaľ nestretla svojho manžela, a aj potom sa tomu začala venovať skôr z nudy. V roku 1948 sa pár presťahoval do Paríža, kvôli manželovým pracovným povinnostiam. Kedže tam nemala veľmi čo robiť, začala navštevovať známu školu varenia Cordon Bleu, neskôr brala súkromné hodiny u majstra šéfkuchára Maxa Bugnarda a iných slávnych kuchárov.

National Museum of American History - kuchyńa Julie Child, z ktorej vysielala svoje TV kuchárske relácie
National Museum of American History - kuchyńa Julie Child, z ktorej vysielala svoje TV kuchárske relácie (zdroj: Alena Miklošová)

Po návrate do USA sa preslávila tým, že predstavila americkej verejnosti francúzsku kuchyňu, a naučila američanky, že hodiť kus mäsa na gril nie je najvyššou formou kuchárskeho umenia. Napísala niekoľko kuchárskych kníh a v televízií mala zopár kuchárskych relácií. Jej manžel jej v ich dome v Cambridge, Massachusetts postavil špeciálnu kuchyňu, ktorá bola upravená na to, aby sa z nej dali priamo vysielať jej televízne show. Táto kuchyňa bola kompletne prenesená do Múzea amerických dejín. Pani Júlia bola známa aj svojimi vtipnými výrokmi. Mne sa najviac páči jej

“Ľudia, ktorí milujú jesť, sú vždy tí najlepší ľudia.” alebo "Jediný čas na jedenie diétneho jedla je, pokiaľ čakáte na steak."

 Knižnica Kongresu

 

Na záver to najlepšie - knižnicu odporúčam navštíviť každému bez ohľadu na to, či knihy milujete, alebo ich máte totálne v paži.

Knižnica je najväčšia knižnica na svete, najstaršia kultúrna ustanovizeň v USA a naozaj nádherná budova.

Knižnica Kongresu
Knižnica Kongresu (zdroj: Alena Miklošová)

Bola založená v roku 1800, v čase keď sa vláda presťahovala z Philadelphie do Washingtonu a mala slúžiť výhradne členom Kongresu. Netrvalo však dlho a knižnica padla popolom. Doslova a dopísmena. V roku 1814 britské vojská vypálili Kapitol, kde sa knižnica nachádzala, a všetkých 3000 kníh zhorelo. Situáciu zachránil Thomas Jefferson, ktorý ponúkol Kongresu svoju súkromnú zbierku 6487 kníh za 23 950 dolárov, čo sa stalo základom dnešnej knižnice.

Kongresná knižnica vlastní dnes 168 miliónov predmetov - okrem kníh, aj fotografie, filmy, zvukové nahrávky, mapy, prvotlače, noty, digitálne knihy a pod.

Samotných kníh je 39 miliónov. Takmer polovica zbierky je v inom ako anglickom jazyku - dokopy v 470 jazykoch.

Knižnica Kongresu
Knižnica Kongresu (zdroj: Alena Miklošová)

Ak by ste postavili police knižnice vedľa seba, zabrali by 1349 km.

K najpozoruhodnejším predmetom v knižnici patri miniatúrna knižôčka „Ole King Cole“ o rozmeroch 1.25 mm x 1.25 mm. Jej opakom je gigantická 1.5 m x 2.1 m fotokniha o Bhutáne. Niektoré položky ako Gutenbergova biblia a prvý náčrt Deklarácie nezávislosti akosi automaticky očakávate na takýchto miestach, takže nie sú až takým prekvapením. Iné, ako napríklad recept Rosy Parksovej na arašidové maslo, sú trochu neočakávanejšie.

Knižnica Kongresu
Knižnica Kongresu (zdroj: Alena MIklošová)

Medzi ďalšie pozoruhodné artefakty patrí zbierka vtipov Boba Hopa, klavír George Gershwina a obsah vreciek Abrahama Lincolna v noci, keď bol zastrelený. Keď sme už pri Lincolnovi, divadlo v ktorom bol postrelený, dodnes funguje ako divadlo a zároveň spolu s domom krajčíra Petersona cez ulicu, v ktorom prezident zomrel, slúži ako pozoruhodné múzeum, ktoré určite tiež stojí za návštevu.

Fordovo divadlo.
Fordovo divadlo. (zdroj: Alena Miklošová)

 

 

 

Alena Miklošová

Alena Miklošová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Historička, cestovateľka a príležitostná autorka. Zoznam autorových rubrík:  O všeličomO New Yorku z New YorkuAmerický zápisník

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu