O Guggenheimovom múzeu - novej UNESCO pamiatke v New Yorku

Autor: Alena Miklošová | 13.8.2019 o 7:57 | (upravené 13.8.2019 o 8:36) Karma článku: 2,66 | Prečítané:  1028x

V USA sa nachádza 24 UNESCO pamiatok, z čoho dve nájdete priamo v New Yorku. Ako prvá bola do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva zapísaná v roku 1986 Socha slobody a v júli tohto roku sa naň dostalo aj Guggenheimovo múzeum.

Začnime však od Adama, alebo presnejšie od Solomona Roberta Guggenheima, jedného z 11 detí švajčiarskeho Žida Meyera Guggenheima. Otec Guggenheim sa ako 19-ročný prisťahoval zo Švajčiarska do Pennsylvánie a z podomového obchodníka sa dokázal vypracovať na patriarchu jednej z najbohatších rodín sveta. Guggenheimovci vlastnili bane a huty na striebro, zlato, diamanty, meď a mexickú rudu po celých Spojených štátoch, Mexiku a Čile. Solomon, ako každý z Meierových synov, spočiatku pracoval v rodinnom biznise, plus mal vlastnú spoločnosť na ťažbu a spracovanie zlata na Aljaške - Yukon Gold Company. 
Solomon sa tiež v duchu rodinnej tradície zaujímal o umenie, a potom čo sa zoznámil s maliarkou Hillou von Rebay, jeho záujem sa špecifikoval na moderné umenie.

V roku 1919 Solomon zanechal rodinný biznis a založil Nadáciu Solomona R. Guggenheima, neziskovú organizáciu zaoberajúcu sa filantropiou a umením.

Prvým múzeom nadácie bolo Múzeum abstraktnej maľby otvorené v roku 1939 v prenajatých priestoroch bývalého autosalónu na Východnej 54-tej ulici na Manhattane. Kurátorkou a riaditeľkou bola Hilla von Rebay. Väčšinu muzeálnej zbierky tvorili maľby zo súkromnej kolekcie Solomona Roberta.

Múzeum malo na svoju dobu veľmi nezvyčajný dizajn interiéru - steny boli pokryté ťažkými závesmi, obrazy viseli nízko nad zemou a celým múzeom sa rozliehala hudba Bacha a Chopina. Zbierka múzea  rástla rýchlo a priestory sa čoskoro ukázali nedostačujúce. A tu vstupuje do hry slávny americký architekt Frank Lloyd Wright.

1. júna 1943 poslala Hilla von Rebay Wrightovi dnes už slávny list, v ktorom ho poveruje postaviť budovu pre nové Guggenheimovo múzeum. Rebayova požiadavka znela: “Chcem chrám ducha, monument!” Riaditeľka múzea mala iba jednu požiadavku: “Múzeum sa nesmie podobať na žiadne iné múzeum.”

Výber architekta bol zo strany múzea trochu riskantný. Aj keď Frank Lloyd v tom čase už bol známy a uznávaný architekt, jeho tvorba bola úplne o niečom inom. Posadnutý prírodou presadzoval tzv. organickú architektúru, podľa ktorej má budova byť do takej miery v súlade s okolitou prírodou, až má vytvárať dojem, že z nej vychádza a je jeho súčasťou. A Wright sa ani náhodou netajil svojou nevôľou nad Guggenheimovým výberom New Yorku ako miesta pre jeho múzeum. “Dokážem si predstaviť niekoľko oveľa lepších miest na svete pre jeho múzeum,” napísal svojmu priateľovi a spolupracovníkovi Arthurovi Holdenovi, “ale musíme skúsiť New York.”

Mesto podľa Wrighta bolo prebudované, preľudnené a chýbala mu architektonická hodnota.

Po tom čo definitívne bolo rozhodnuté, že nové múzeum sa bude nachádzať na Piatej Ave, priamo oproti Central Parku - najbližšie k prírode ako sa v meste dalo, Frank L. Wright sa napriek chýbajúcemu počiatočnému nadšeniu pre projekt pustil do práce. Wright celkovo pripravil šesť rôznych kompletných plánov pre budovu a dokopy 749 náčrtov dizajnu pre interiér a exteriér.

No prekážok stojacich v ceste k realizácii plánov bolo takmer taký istý počet. Od prijatia zakázky do otvorenia múzea uplynulo dlhých, predlhých 16 rokov. V tom čase totiž ešte zúrila 2. svetová vojna, a hoci tá sa priamo netýkala amerického kontinentu, ovplyvnila ceny stavebného materiálu, ktoré sa stále zvyšovali. Pochopiteľne začiatok výstavby sa niekoľkokrát odložil, čakajúc na výhodnejšie časy.

Lepšie časy však neprichádzali. Práve naopak. V roku 1949 zomrel Solomon Robert Guggenheim a rada jeho Nadácie nebola ani trošku nadchnutá revolučným projektom novej budovy múzea.  Skutočná kalvária ale nastala až, keď sa rada Nadácie konečne dohodla a postúpila projekt mestu na schválenie a vydanie stavebného povolenia v roku 1952. Prekonanie obmedzení stavebného zákona v New Yorku trvalo dlhšie ako navrhnutie celého projektu so všetkými detailami, či samotná výstavba budovy.

Keďže stavebné zákony v New Yorku sú veľmi prísne a Wrightov projekt búral všetky dovtedy zaužívané architektonické pravidlá, stavebná komisia vrátila predložený návrh s vymenovaním 32 dôvodov, prečo nemôžu povolenie schváliť. Po štyroch rokoch naťahovania sa s úradmi a niekoľkých zmenách na projekte, mesto konečne vydalo stavebné povolenie a v roku 1956 výstavba múzea sa konečne rozbehla. 

Už sa zdalo, že všetci kritici a neprajníci budovy sa vyjadrili, keď prišiel posledný protest, najmenej očakávaný - od samotných umelcov. Guggenheimova nadácia dostala list podpísaný 21 umelcami, ktorí v liste vyjadrili svoje výhrady voči stavbe, a obavu že budova zatieni ich diela.  A nemýlili sa! Dodnes väčšina návštevníkov, ktorých je viac ako milión ročne, prichádza viac kvôli stavbe ako obrazom, aj keď sa tu nachádzajú skutočné skvosty moderného umenia z celého sveta.

Charakteristickým a dominantným prvkom tak interiéru ako aj exteriéru je špirála, symbolizujúca ľudský progres. Budova nemá klasické poschodia, schody, ani okná. Vnútorné átrium je vysoké 28 metrov. Ku galériám sa dostanete špirálovitou rampou, ktorá je ukončená na pomyselnom šiestom poschodí sklenou rotundou. Rotunda je jediným prirodzeným zdrojom osvetlenia vnútrajška budovy.

Múzeum konečne otvorilo dvere verejnosti 1. októbra 1959. Frank Lloyd splnil požiadavku múzea - v tom čase žiadne iné múzeum nemalo tak nezvyčajnú budovu. Bohužiaľ fenomenálny architekt sa otvorenia múzea nedožil. Zomrel 6 mesiacov pred jeho ovorením.

Budova Múzea Solomona R. Guggenheima je len jedna z ôsmich budov Franka Lloyda Wrighta, ktoré boli v júli 2019 zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva pod spoločným názvom Architektúra 20. storočia Franka L.Wrighta, čím UNESCO ocenilo nesmierny vplyv amerického architekta na vývoj modernej architektúry.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?