Magické mesto Miami.

Autor: Alena Miklošová | 13.2.2018 o 19:55 | (upravené 13.2.2018 o 21:03) Karma článku: 4,37 | Prečítané:  1525x

O Miami sa rozpráva, že je to nudné mesto, kde sa okrem vylihovania na pláži a napájania sa prehnane veľkými koktailami za prehnane vysoké ceny nedá nič iné robiť. A ak nevyzeráte ako model/modelka na spodné prádlo, tak ani to.

To je samozrejme nezmysel. Ja osobne Miami milujem takmer ako New York, a keď v New Yorku panuje pľuhavá zima, tak ešte viac. 

Začnem bleskovou a krátkou lekciou zemepisu, keďže som postrehla, že mnoho ľudí si voľne zamieňa pojmy Miami, Miami Beach a South Beach. 

Miami a Miami Beach sú dve samostatne existujúce mestá. Miami sa nachádza na pevnine a má zhruba pol milióna obyvateľov. Miami Beach je lokalizované na ostrove, žije v ňom okolo 95 tisíc stálych obyvateľov a s Miami je spojené iba mostami. South Beach je najstaršou a najprominentnejšou časťou Miami Beach - pomyselnou čerešničkou na šľahačkovom pohári.

Keďže obidve mestá si zaslúžia osobitnú pozornosť a o obidvoch sa dá veľa rozprávať, rozhodla som sa pre dva články. V prvom sa budem venovať Miami, ktoré pre svoj raketový rozvoj je nazývané Magické mesto a v druhom ako ináč - South Beach.

Miami je nádherné, moderné mesto, pri ktorom máte pocit, akoby ho postavili včera, čo nie je až tak ďaleko od pravdy. Mesto existuje len dobrých 100 rokov, a to je v ľudských dejinách takmer nič. 

Božská klíma, palmy, tyrkysové more a zaujímavá história je mix, ktorému len málokto odolá. Aj keď Miami je zaplavované turistami po celý rok, špičková sezóna je od decembra do marca, kedy sem prichádza americká a európska elita.

Miami ako jediné veľké americké mesto založila žena. Julia Tuttle, čiperná vdova z mesta Cleveland v štáte Ohio, ktorá tu kúpila niekoľko stoviek akrov zeme, postavila prvý hotel a presvedčila železničného magnáta Henryho Flaglera, aby tu postavil železnicu. Prvý vlak prišiel do mesta v apríli 1896. Do mesiaca mesto malo prvé noviny a banku. V priebehu pár mesiacov razantná pani Tuttle rozbehla prvú práčovňu, pekáreň a mliekareň. Mesto oficiálne začalo fungovať ako Miami v júli 1896 s niečo vyše 300 obyvateľmi. V januári 1897 Henry Flagler otvoril v Miami svoj luxusný Royal Palm Hotel, ktorý sa stal obľúbeným rezortom americkej aristokracie - Rockefeller, Carnegie a Vanderbilt so svojimi rodinami tu boli ako doma a do mesta sa začali liať peniaze. Dobrých dvadsať rokov neskôr mesto kvitlo jedna radosť.

Preskočme však pol storočia a pozrime sa ako udalosti v susednej Kube ovplyvnili vývoj mesta. Po nástupe Fidela Castra v 1959 Kubánci vo veľkom utekali z ostrova a usádzali sa v Miami, presvedčení, že Spojené štáty americké rýchlo urobia poriadok na Kube a oni sa onedlho budú môcť vrátiť domov. Ako všetci dobre vieme, situácia sa vyvinula trocha ináč.

Po Kubáncoch hľadali nový domov v Miami aj ďalší utečenci z Latinskej Ameriky a dnes je Miami viac španielske ako americké mesto. Španielčina je neoficiálne oficiálnym jazykom a v obchodoch, reštauráciach, a vlastne takmer všade vás automaticky oslovia v španielčine. Do angličtiny prejdú (alebo zavolajú spolupracovníka, ktorý ovláda angličtinu), len potom, keď im poviete, že nerozprávate španielsky.

Little Havana je štvrť, kde bývali Kubánci utekajúci pred Castrovym režimom. Dodnes si zachovala svoj kubánsky šmrnc, aj keď Kubánci už tam nebývajú, a dokonca ani majitelia kubánskych obchodov, či reštaurácii nie sú pôvodom z Kuby. Biznis je však biznis, a turisti majú záujem o kubánsku históriu a kultúru, tak sa predáva to, po čom je dopyt. V každom prípade Malä Havana (Litlle Havana) je báječné miesto na nedeľnú prechádzku - so zastávkami v umeleckých galériách, v obchodíkoch s kubánskymi cigarami, v Domino Parku, kde kubánski dôchodcovia s oduševnením hrajú svoju národnú hru. 

Neochutnať pravú kubánsku kuchyňu by bolo priam hriechom. Jedlá sú jednoduché, ale chutia úžasne. A káva? Božská. Ja som zvyknutá piť hektolitre kávy, a tak keď mi čašníčka priniesla kávu v malinkej espressovej šálke, tak som si len povzdychla a už, už som jej chcela povedať, aby mi priniesla ešte desať takých, ale našťastie som si včas zahryzla do jazyka. Káva bola silná a sladká,s troškou peny a postavila ma na nohy lepšie, ako akákoľvek venti káva v Starbuckse. Ak máte radi umenie, určite zájdite do pozoruhodného múzea Cubaocho. Jeho majiteľ a zakladateľ utiekol z Kuby na loďke naloženej umeleckej dielami. Jeho loď však uviazla vo floridských úžinách a on po troch dńoch bez vody a jedla bol hotový zomrieť, keď ho zachránila americká pobrežná hliadka. Múzeum je zamerané na kubánsku kultúru od 1800 do 1958 (do nástupu komunistov), čo majiteľ nazýva pravé kubánske umenie. Nájdete tu obrazy, knihy, ale aj nábytok.

Úplne z iného súdka je ďalšie pozoruhodné miesto v Miami. Moja absolútna srdcovka, a ak by som mala odporúčiť len jedno miesto v Miami, bola by to Villa Vizcaya.

Aj keď slovné spojenie dych vyrážajúci je príšerné klišé, ktoré neznášam, pri opise Villy Vizcayi ho musím použiť, lebo je absolútne na mieste a dokonale opisuje pocit úžasu, aký sa ma zmocnil, keď som prvykrát prešla do átriom Villy a otvorila dvere na Východnú Terasu s výhľadom na Biscayne Bay. Zlaté slnečné lúče sa kúpali vo vodách zálivu, z ktorého sa vynárala majestatná, akoby antická kamenná Bárka. Vražedná kombinácia akoby z iného sveta. A to bol ešte len začiatok…

Villa Vizcaya bola jedným z domov milionára Jamesa Deeringa, ktorý pochádzal z jednej najbohatších amerických rodín. Majetok rodiny pochádzal z investícii do výroby poľnohospodárskej techniky. James mal domy v Chicagu, New Yorku a neďaleko Paríža, ale lekári mu kvôli zlyhavajúcemu zdraviu odporúčali teplejšie podnebie, a tak sa rozhodol si postaviť dom v Miami, kde by trávieval zimy. Dom bol postavený v štýle talianskych renesančných a francúzskych barokových palácov, prispôsobený subtropickému prostrediu a Deeringovej záľube v plachtení. Napriek tomu, že James bol starý mládenec, vila má 34 miestností, a bola navrhnutá so zámerom, aby vzbudzovala dojem, že v ňom žila rodina po niekoľko storočí. Dom dopĺňajú impozantné vymanikúrované záhrady, plné sôch a fontán. 

A do tretice niečo pre milovníkov umenia. Každoročne v decembri sa v Miami koná Art Basel, prestížny veľtrh moderného a súčasného umenia. Art Basel sa okrem Miami koná aj v Basel, Švajčiarsku a v Hong Kongu. Veľtrh je rajom pre zberateľov umenia, a pre umelcov je jeden z absolútnych vrcholov v kariére, ak je ich dielo vystavované na veľtrhu, keďže kritéria na výber sú veľmi prísne. 

Ak však nestihnete Art Basel, určite zájdite do umeleckej štvrte Wynwood, kde sa nachádza vyše 70 galérii, 5 múzeií a počet umeleckých štúdii a komplexov, kopec kaviarní a pivárni a vládne tu veľmi hipsterská atmosféra.

Wynwood založila skupina umelcov, kurátorov a obchodníkov s umením v roku 2003 a inšpiráciou im bol podobný projekt v Kapskom Meste v Južnej Afrike. O niekoľko rokov neskôr vznikli Wynwood Walls, čo je v podstate väčší oplotený dvor, ktorého steny sú vyzdobené graffitami umelcov z celého sveta. Počas Art Basel sa odhalia nové graffity. Tohto roku upútala pozornosť verejnosti newyorčanka Lady Pink, vlastným menom Sandra Fabara, svojou karikatúrou Trumpa v plienkach. Aj keď nepatríte k nejakým extra milovníkom graffitového umenia, zájsť do Wynwood Walls sa naozaj oplatí, osobne nepoznám nikoho, kto tam bol, a sa mu tam nepáčilo.

Ja som síce uviedla len tri pozoruhodné, moje obľúbené miesta v Miami, ale mesto ukrýva oveľa viac pokladov, a neexistuje, že si každý nenájde niečo podľa vlastnej chuti.

V ďalšom článku sa presunieme cez vodu na South Beach.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Spor o Ústavný súd sa opakuje. Zmeny možno ani nebudú

Kiska zatiaľ vymenil štyroch sudcov z trinástich.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Zažije milión stupňov, ako je možné, že nezhorí

Vesmírna misia Parker je výnimočná.


Už ste čítali?