reklama

Takmer dokonalý zločin v bostonskom Múzeu Isabelly Stewartovej Gardnerovej.

Krádeže v umeleckom svete nie sú žiadnou výnimočnou záležitosťou. Odpáliť však akciu, pri ktorej zmizne 13 umeleckých diel v hodnote vyše $500 mil., sa nepodarí hocikomu a kedykoľvek. Vlastne v celých dejinách sa to stalo iba raz.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Noc zo 17. na 18. marca 1990 bola hlučná noc. Bostonskí Íri oslavovali svoj najväčší sviatok Deň sv. Patricka, a Íri, keď sa bavia, tak sa bavia poriadne.

Dobrú hodinu po polnoci zazvonili pri vchode pre zamestnancov do Múzea Isabelly Stewartovej Gardnerovej dvaja policajti s tým, že im bola nahlásená výtržnosť. Jeden zo strážnikov, ktorí mali v osudnú noc službu, vpustil policajtov dovnútra, a od tohto momentu udalosti nabrali dramatický spád. Policajti totiž neboli policajti, ale zlodeji, ktorí oboch strážnikov spútali, prelepili im ústa lepiacou páskou a zavreli v pivnici.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom bez akéhokoľvek náhlenia, zobrali 13 umeleckých diel a odvtedy akoby sa po lupe i zlodejoch zľahla zem. Prešlo 5, 10, 15, 20, 25, 27 rokov a vyšetrovalia iba bezradne krčia plecami a kývu hlavami: “Nič. Stále nič nové.”

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej - Átrium
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej - Átrium (zdroj: Alena Miklošová)

Múzeum vypísalo odmenu 10 mil. dolárov za privedenie vyšetrovateľov na pravú stopu, alebo prinesenie obrazov do múzea. Mezičasom už vypršala premlčacia doba, takže prakticky zlodej by dnes mohol bez obáv vpochodovat do múzea, priniesť lup, zinkasovať 10 mil. dolárov a užívať si ich niekde v Karibiku.

Odpoveďou je ale hrobové ticho. Žeby to bol dokonalý zločin? Nuž, nie celkom tak. Ale o tom trochu neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Najprv si povedzme pár slov Isabelle Stewartovej Gardnerovej, nielen preto že založila Múzeum, ale hlavne preto, že to bola pozoruhodná žena, ktorá si určite zaslúži viac pozornosti ako pár zlodejov.

Extravagantná Newyorčanka s večným úsmevom na tvári, podrezaným jazykom a šatami priamo z Paríža nebola najväčšou krásavicou v okolí – ryšavá s bledou pleťou a prichudou postavou v dobe, keď v móde boli šťavnaté krivky. Vynikala však pohotovou vtipnosťou, dokázala pútavo diskutovať, vyznala sa v umení, rýchlo a ľahko sa učila jazyky, a bola vynikajúcou tanečničkou. To (plus otcov majetok) stačilo na to, aby pobláznila hlavu mladému Johnovi Lowellovi “Jackovi” Gardnerovi, bratovi svojej najlepšej priateľky zo štúdii v Paríži. Johnova priazeň bola opätovaná a svadba nenechala na seba dlho čakať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Po svadbe si Isabella zbalila kufre, strčila pod pazuchu príručku, ako sa mladé novomanželky majú správať a presťahovala sa do manželovho Bostonu. So svojou príznačnou dôslednosťou si knihu naštudovala a postupne každé, každučké jedno pravidlo porušila. Temperamentná pani Gardnerová bola poriadne číslo aj na našu dobu, a tak nie div, že puritánska bostonská spoločnosť mala problém predýchať poniektoré jej kúsky. Pohoršeniu a klebetám nebolo konca-kraja. Tie ale Isabella odbíjala smiechom.

Po narodení vytúženého a zbožňovaného synčeka boli Gardnerovci v siedmom nebi. 

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Nič však netrvá večne. Ich šťastie sa roztrieštilo, keď malý Jack pred svojimi druhými narodeninami zomrel na zápal pľúc.Isabella upadla do hlbokej depresie, ktorá sa ešte zhoršila, keď prišla aj o druhé dieťa a pri potrate takmer zomrela. Akákoľvek nádej na ďalšie deti skončila. Zo ženy plnej energie a radosti úplne vyprchala chuť do života. Lekári odporúčali zmenu prostredia, aby Isabella prišla na iné myšlienky, a tak sa manželia vybrali na cestu po Európe. Isabella bola v tom čase už v tak zlom psychickom stave, že ju na loď priniesli na nosidlách. Manželia Gardnerovci sa zdržali v Európe takmer rok. Precestovali Škandináviu, Rusko, ale najdlhšie sa zdržali v Paríži, kde si Isabella pripomenula svoje šťastné obdobie počas štúdií. Rok v Európe splnil svoj účel a postavil Mrs. Jack (ako bostončania Isabellu prezývali) znovu na nohy. Ďalšia extenzívna cesta zaviedla manželov na Stredný východ a okolo sveta. Gardnerovci dokopy strávili desať rokov na cestách, spoznávajúc život a kultúru v rôznych krajinách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Počas ich ciest Gardnerovci nahromaždili obrovskú zbierku umeleckých predmetov rôzneho druhu i časového obdobia. Gardnerovci, ale hlavne Isabella sa stala dominantnou postavou bostonského kultúrneho života. Osobne sa poznala s mnohými veľkými svetovými umelcami, či už išlo o spisovateľov, hudobníkov, maliarov, alebo sochárov tej doby. Medzi inými sa spriatelila tiež s kunsthistorikom Charlesom Eliotom Nortonom, ktorého prednášky na Harvarde navštevovala. Na jeho odporúčanie začala zbierať vzácne knihy z celého sveta. V Bostone organizovala literárne a hudobné večierky. A ako to už býva, čím viac toho vedela a robila, tým viac ju ohovárali a obviňovali z nechutných škandálov. Klebety však Isabellu nedokázali rozhádzať – práve naopak, celkom sa im tešila a veľmi často doslova provokovala ľudí. Jej obľúbenou reakciou na ohováranie bola veta: “Nepokaz dobrú klebetu pravdou.”

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

V roku 1898 Jack Gardner zomrel a svojej manželke zanechal takmer 4 milióny dolárov, ktoré sa Isabella Gardner Stewartová rozhodla použiť na výstavbu nového domu. Ten by slúžil ako jej domov a part-time múzeum pre bostončanov. O založení múzea manželia uvažovali ešte pred Jackovou smrťou.

Nový dom bol navrhnutý v štýle benátskeho paláca z 15. storočia so slnečným átriom. Mal súkromnú kaplnku, výťah a telefón. Isabella Stewartová Gardnerová sa nasťahovala do svojho luxusného obydlia na štvrtom poschodí koncom roku 1901 a osobne dohliadala na zriaďovanie múzea na prvých troch poschodiach.

Puntičkársky precízna Isabella privádzala do zúfalstva stavbárov, ktorým sa ustavične miešala do remesla. Hádala sa s nimi (a často mala pravdu) o spôsobe konštrukcie, či nemala problém v dlhých šatách s vedrom plným farby vyliezť na rebrík, a ukázať maliarom ako majú príslušnú stenu vymaľovať.

Sama umiestnila každé jedno umelecké dielo v galériach a vo svojej záveti prísne stanovila, že do múzea sa nič nemože pridať, zobrať, dokonca ani premiestniť.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Aj keď Isabella s láskou a starostlivosťou vytvárala každú jednu galériu, jej najväčšou pýchou bola Holandská sála (Dutch Room), kde usporiadúvala hostiny. Z jej povestných večierkov musím spomenúť jej večeru pre celý futbalový tím harvardskej univerzity, po tom čo zvíťazili nad svojimi večnými rivalmi z Yale University. Isabella Stewartová Gardnerová bola totiž športovou fanúšičkou telom a dušou, a pre bejsbalový tím Red Sox bola ochotná položiť život. O tom ako sa vybrala na koncert Bostonskej Symfónického Orchestra, čo bola v tej dobe veľmi formálna, takmer posvätná udalosť, v bielej čelenke s nápisom “Oh, you Red Sox”, sa dodnes hovorí.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Samozrejme, že vo svojej obľúbenej miestnosti mala svoje najväčšie poklady, napr.:

Koncert namaľovaný holandským maliarom Johanessom Vermeerom niekedy okolo roku 1664. Olejomaľba znázorňuje dve ženy a muža hrajúcich na hudobné nástroje. Isabelle Gardnerovej sa podarilo získať obraz za pozoruhodných okolností. V roku 1892 sa zúčastnila aukcie v Paríži, kde sa predávali obrazy z majetku umeleckého kritika Théophila Thorého. O obraz Koncert mali záujem na tejto aukci aj parížsky Louvre a londýnska National Gallery. V tom období však Vermeer nemal ešte takú hodnotu ako dnes, a obaja reprezentanti významných múzeí odstúpili od stávkovania, lebo si mysleli, že umelo zvyšujú cenu obrazu. To využila Isabella Stewart Gardnerová a obraz kúpila za rozumnú cenu. Obraz je o to vzácnejší, že Jan Vermeer vytvoril len niečo málo cez tridsať obrazov.

Druhým je olejomaľba holandského maliara Rembrandta van Rijna Kristus v búrke nad Galilejským morom, zobrazujúcim výjav z Nového zákona – Ježiša Krista a jeho apoštolov zastihne búrka na mori. Pokiaľ učenci sú prestrašení a v panike, Kristus zostáva pokojný a pýta sa ich: “Prečo sa tak bojíte? To je vaša viera tak slabá?”

Umelec veľmi vierohodne vystihol hrôzu a paniku na lodi a zobrazil fyzickú i duchovnú krehkosť človeka v porovnaní s prírodou. Obraz bol namaľovaný v roku 1633 a je jediným Rembrandtovým obrazom zobrazujúcim morskú scénu. Isabella Gardnerová ho kúpila v Londýne v roku 1898.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Ako už iste tušíte, aj po týchto dvoch obrazoch ostali iba prázdne rámy a Holandská sála bola miestnosť, na ktorej si zlodeji najviac zgustli.

Okrem spomenutého Rembrandta a Vermeera zmizli ešte ďalšie Rembrandtove obrazy, diela Maneta a Degasa,a pár umeleckých diel z Krátkej galérie a Modrej miestnosti.

Celá krádež môže na prvý pohľad vyzerať ako dokonalý zločin prevedený geniálnymi zlodejmi, ale opak je pravdou. Dokonalý zločin je totiž charakterizovaný ako úspešne prevedný zločin, z ktorého zlodeji sprofitujú a nikto nie je potrestaný, keďže chýbajú usvedčujúce dôkazy.

V tomto prípade pokiaľ je známe nikto z lupu nesprofitoval. Tak svetoznáme umelecké diela je totiž ťažko predať aj na čiernom trhu, a úplne nemožné predať legálne. Zlodeji zvyknú tiež používať ukradnuté umelecké diela ako výmenny tovar za uväznených kolegov, alebo zrušenie svojho trestu. O nič podobné tu ale takisto nešlo.

Nech už v tom má prsty ktokoľvek - údajne vraj mafia - celá tá záležitosť smrdí na sto honov.

Napriek tvrdeniu Múzea, FBI a špeciálneho tímu, ktorí tvrdia, že robia všetko možné aj nemožné, aby prípad vyriešili a obrazy vrátili na svoje miesta, človek chtiac-nechtiac musí byť skeptický.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Ak už kvôli ničomu inému, tak len z jedného podstatného dôvodu, a tým je až podozrivé zľahčovanie viny nočného strážnika Ricka Abatha. Nikto doposiaľ nedal žiadnu rozumnú odpoveď na otázku, prečo bol Rick zbavený akejkoľvek viny, napriek tomu že:

- na bezpečnostných kamerách je zachytené, že 24 hodín pred osudnou nocou, Rick vpustil do múzea neznámeho muža, čo mohlo byť generálnou skúškou pripravovanej krádeže

- pohybové detektory v Modrej miestnosti, z ktorej zmizla jedno z ukradnutých diel, nezachytili počas celej noci nikoho iba Ricka Abatha na nočnej obchôdzke

- celá akcia trvala neuveriteľných 81 minút, čo absolútne potvrdzuje, že išlo o “insider job”, a zlodeji išli “na istoru”. Bez akýchkoľvek pochybnosti vedeli, ako funguje poplašné zariadenie a že ich pri krádeži nikto nevyruší. Dokonca ich z miery nevyviedlo ani dvojité dotykové poplašné zariadenie, ktorým bol zabezpečený Rembrandt.

- Rick Abath tesne pred krádežou podal výpoveď a začal dvoj- týždňovú výpovednú lehotu

A to ešte neberiem do úvahy také detaily, ako že Ricka práve vyhodili zo školy a bol bez peňazí. Pravidelné požívajúci alkohol a fajčiaci marihuanu, a menej pravidelne užívajúci LSD a kokaín, sám priznáva, že nebolo žiadnym výnimočným javom, ak prišiel do práce opitý alebo “nahulený”.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Správa o najväčšej krádeži obletela svet v priebehu niekoľkých hodín po udalosti. Na jednej strane je smutné, že mnohí poznajú múzeum len vďaka krádeži a prilákajú ich sem skôr prázdne rámy ukradnutých obrazov, ako nesmierna a nevyčísliteľná nádhera zvyšku muzeálnej zbierky, na druhej strane sa však takto znásobila návštevnosť. Človeku až preletí hlavou hriešna myšlienka, že aj takto by sa dal urobiť geniálne premyslený marketing. Ale nefantazírujme a ostaňme pri realite a tou je, že Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej v Bostone je definitívne miesto, ktoré ak máte radi umenie, by ste nemali obísť.

Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej
Múzeum Isabelly Stewartovej Gardnerovej (zdroj: Alena Miklošová)

Múzeum je síce rozlohou podstatne menšie ako veľké, svetové múzea, ale kvalitou svojej vyše dva-a-pol tisícovej zbierky, medzi ktorými nechýbajú diela Titiana, Rembrandta, Michelangela, Raphaela, Botticellia, Maneta, Degasa, či Matisseho je im konkurenciou, prinajmenšom vyžadujúcou rešpekt. 

Okrem úžasnej kolekcie, mne osobne na múzeu veľmi páči, že je v ňom cítiť ženskú ruku. Pri vstupe do múzea Isabelly Stewart Gardnerovej máte pocit, ako keby ste prišli na návštevu k svojej priateľke.

 

 

Alena Miklošová

Alena Miklošová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Historička, cestovateľka a príležitostná autorka. Zoznam autorových rubrík:  O všeličomO New Yorku z New YorkuAmerický zápisník

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu