Newyorské dedičstvo L. Armstronga, H.C.Fricka a J.P. Morgana

Autor: Alena Miklošová | 29.9.2014 o 2:20 | (upravené 30.9.2014 o 1:57) Karma článku: 6,74 | Prečítané:  791x

Človek, ktorý má rád umenie, to v New Yorku nemá ľahké. Dvetisíc múzeií, tisícpäťsto umeleckých galérií, nespočetné množstvo koncertných sál, štyridsaťštyri divadiel len na Broadwayi, stovky rôznych klubov, a všetci naňho bez prestania útočia lákavou ponukou. K stáliciam newyorského kultúrneho neba patria už roky aj tri domy, v ktorých žili traja velikáni (nielen) svojej doby. Odlišní pôvodom, povolaním aj charakterom, spojení iba láskou k umeniu a faktom, že všetci traja v záveti odkázali svoje kultúrne bohatstvo mestu New York.  

 

Louis Armstrong House Museum

---------------------------------------------

 

Louis Armstrong - svetoznámy hudobník, ktorý sa považuje za priekopníka jazzu, okrem toho že každoročne absolvoval okolo 300 koncertov po celom svete, účinkoval vo viac ako 30 filmoch a napísal dve autobiografie, bol jedným z prvých veľkých celebrít.

Pokiaľ však pre hudobný svet bol Armstrong jazzový kráľ, jeho susedia v Queense ho poznali úplne inak. Múzeum zriadene v jeho dome poskytuje návštevníkom nevšednú príležitosť - spoznať hudobného giganta z tej druhej, menej známej stránky.

Armstrong, rodák z New Orleansu a jeho štvrtá manželka Lucille kúpili v roku 1943 tento pomerne skromný dom v štvrti Corona v Queense. Treba podotknúť, že v tom čase bol Louis už tak bohatý, že si mohol kúpiť hocijaký dom, kdekoľvek na svete, a predsa sa rozhodli usadiť v mestskej časti obývanej strednou spoločenskou vrstvou. Pre svet bol hudobník oslavovanou celebritou, pre jeho susedov milým, skromným človekom, ktorý v holičstve na rohu trpezlivo čakal, kým naňho príde rad na strihanie, kupoval jedlo v čínskej reštaurácii a vtipkoval so susedmi. Keď sa vracal z turné, deti z ulice mu pomáhali niesť kufrík s trúbkou a batožinu od autobusu do domu, alebo spoločne pozeral s nimi westerny v televízii.

“Nezaujíma ma honba za peniazmi. Čo z toho, že si bohatý? Môžeš si kúpiť lepší chlast, ale budeš z neho rovnako chorý ako z lacného vína, a keď zomrieš zahrabú ťa do zeme tak isto ako chudáka,” vravieval “Satchmo”.

 

Dvojposchodový dom je skromne zariadený, s občasnými úletmi v dekorácii, akými je napr. tapeta zo striebornej fólie v jednej izbe, tyrkysový kuchynský nábytok alebo pozlátené vodovodné kohútiky v kúpeľni.

Návštevu múzea umocňujú autentické nahrávky Luisa, ktoré sa púšťajú v jednotlivých izbách z ukrytých reproduktorov (v jedálni počujete rozhovor Armstronga s Lucille pri večeri a jeho vtipné poznámky o zeleninovej prílohe, v nahrávacom štúdiu si pospevuje “Blueberry Hill” a pod.) a vyvolávajú pocit, akoby Armstrong bol stále živý a vy ste u neho na návšteve.

Louis Armstrong zomrel v roku 1971 vo svojej spálni na následky infarktu a je pochovaný na Flushing Cemetery v Queense.

 

 

 

The Frick Collection

-----------------------------

 

Henry Clay Frick bol povolaním priemyselník a charakterom podliak s nesmiernym záujmom o umenie. Aspoň takto sa o ňom vyjadrovali tí, čo ho poznali. K svojmu nesmiernemu bohatstvu sa dopracoval predovšetkým vďaka partnerstvu s Andrew Carnegiem a investovaniu do výroby železa a ocele.

Henry Frick sa zaujímal o umenie od svojej mladosti (dokonca sám sa pokúšal kresliť) a počas 40 rokov skupoval v Európe všetko, čo mu prišlo do cesty a malo vysokú umeleckú hodnotu. Teda nie všetko. Obrazy a sochy museli spĺňať jednu podmienku - “muselo sa s nimi dať žiť”.

V preklade to znamená, že nesmeli zobrazovať žiadnu disharmóniu, boj, hrôzu alebo konflikt.Jeho kolekcia takmer 200 malieb Starých majstrov a maliarov 19. stor. (Rembrandt, Vermeer, Goya), kresieb, sôch, francúzskeho nábytku a porcelánu, kobercov, či striebra sa nachádza v dome na Fifth Avenue, v ktorom Henry Frick býval so svojou manželkou Adelaide, dcérou Helen a 27 sluhmi.

Dom sa stal múzeom v roku 1935,  po smrti manželov.

 

 

 

The Morgan Library and Museum

-----------------------------------------------

 

John Pierpont Morgan bol jeden z najmocnejších bankárov 19. storočia. Finančne podporoval výstavbu železníc, pomohol organizovať US Steel, General Electric a mnohé iné veľké korporácie. Keďže USA v tom čase nemali centrálnu banku, bol to práve Morgan, kto so svojími peniazmi dvakrát zachránil federálnu vládu od finančného krachu a pomohol stabilizovať americký finančný trh počas niekoľkých ekonomických kríz.

John Pierpont okrem peňazí a dobrého biznisu miloval aj umenie a takmer desať rokov bol hlavou Metropolitného múzea umenia. Pri zveľaďovaní jeho osobnej umeleckej zbierky neexistovala suma, ktorú by nebol ochotný zaplatiť za niečo, čo sa mu páčilo. Len za posledných 20 rokov svojho života investoval do umenia 900 miliónov dolárov. Jeho kolekcia mala obrovský záber - od pokladov zo Starovekého Egypta, cez renesančných európskych maliarov, až po čínsky porcelán.

Morganovou srdcovou záležitosťou však boli rukopisy a vzácne originály kníh z celého sveta. Jeho súkromná knižnica bola sprístupnená verejnosti v roku 1924 a dnes je Národnou historickou pamiatkou.

 

 

“Vždy som si predstavoval, že raj bude ako nejaká knižnica,” vravieval argentínsky spisovateľ J.L.Borges.

Nuž, táto knižnica by určite spĺňala nielen jeho kritéria na “rajskú pozíciu”, ale aj každého kto miluje knihy.

Hneď pri vstupe vás ohromí krása interiéru, a to je len začiatok. Knihy obrovské i miniatúrneho, maľované, pozlátené, vykladané šperkami - v skratke od výmyslu sveta.

Rukopisy slávnych diel, partitúry hudobných velikánov, osobné denníky a korešpondencia, papyrusy, náboženské texty atď, atď. Vymenovať všetko je nemožné, tak spomeniem len niektoré: 3 Gutenbergove biblie, rukopisy Honoré de Balzaca, Émile Zolu, Antoine de Saint-Exupéryho, Charlesa Dickensa, Charlotte Bronteovej, súkromný denník Henryho Davida Thoreaua, podpísané partitúry Mozarta, Verdiho, Beethovena. Nechýbajú skice a kresby Leonarda da Vinciho, Michelangela, Rebrandta, či Picassa. Ďalším nesmierne vzácnym kusom je list talianskeho cestovateľa Andrea Corsaliho, ktorý napísal v Indii v roku 1516 a v ktorom sa poprvýkrát zmieňuje o existencii Južného kríža. List obsahuje aj Corsaliho ilustráciu súhvezdia.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Voliť proti Kotlebovi nebude bolieť

Ktovie, ako na voličov zapôsobí Klusov sľub vyčistiť úrady od rodinkárstva. Zdá sa totiž, že práve to im neprekáža v prípade ĽSNS.

DOMOV

Politický geograf Madleňák: Neviem, či v Lučenci poznajú Luntera či Mičeva

Extrémista Marian Kotleba ťaží v banskobystrickej župe aj zo slabej informovanosti tamojších voličov, hovorí pre SME politický geograf TIBOR MADLEŇÁK.

DOMOV

Nemýľte sa, toto nie je vaše Slovensko, zaznelo Kotlebovi pod oknom

Na to, aby zlo víťazilo, stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič, pripomenul prezident Andrej Kiska.


Už ste čítali?