reklama

V zákulisí Metropolitnej opery v New Yorku

Neviem, ako vy, ale ja môžem operný spev len v malých dávkach. Po tretej árii nastúpi migréna ako hrom. To však neznamená, že keď sa mi naskytla príležitosť nahliadnuť do zákulisia Metropolitnej opery, tak som si ju nechala ujsť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Nie, nie. Nevystrelo ma z nádhernej vstupnej sály, ani impozantného hľadiska. Dych mi vyrazilo dianie v zákulisí. Poďme však pekne po poriadku.

Metka, ako je Metropolitná opera ľudovo nazývaná, vznikla v roku 1880 vďaka hŕstke milionárov, ktorí dali dokopy svoje peniaze, postavili si Operu a sponzorovali jej činnosť. Na tomto princípe v podstate funguje dodnes.

Metropolitná opera
Metropolitná opera (zdroj: Alena Miklošová)

Pôvodná budova newyorskej opery stála na rohu Broadway a 39. ulice. Tá však skoro prestala držať krok s rýchlo sa zväčšujúcou opernou spoločnosťou, a od začiatku 20.storočia sa uvažovalo o výstavbe novej budovy. Jedným z plánov bolo postaviť Metropolitnú operu na Rockefeller Center, presne na mieste, kde sa dnes do neba šplhá mrakodrap s vyhliadkovou plošinou Top of the Rock. Krach na burze v roku 1929 však zapríčinil, že výstavba Rockefellerovho centra sa začala uberať viac komerčným smerom a milovníci opery sa novej budovy dočkali až v roku 1966. Hlavným architektom bol Wallace Harrison, ten istý, ktorý navrhol Rockefeller Center a bol riaditeľom výstavby komplexu budov Spojených národov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer 16. septembra 1966 nebol obyčajný večer. Už od šiestej hodiny sa Metropolitná opera začala strácať v záplave niekoľkotisícdolárových rób, natupírovaných účesov, diamantov a činčíl. Takmer štvortisícová sála, natrieskaná spoločenskou smotánkou, praskala vo švíkoch. Od Prvej Dámy Johnsonovej, cez Kennedyovcov, filipínskeho prezidenta Ferdinanda Marcosa s manželkou až po milionárov z Rhode Island, každý čo niečo znamenal, bol tu.

Vstupná hala Metropolitnej opery.
Vstupná hala Metropolitnej opery. (zdroj: Alena Miklošová)

Nový domov newyorskej opery bol slávnostne otvorený svetovou premiérou opery Antonio a Kleopatra jedného z najvýznamnejších amerických skladateľov Samuela Barbera, ktorý bol dvakrát ocenený Pulitzerovou cenou za hudbu. Libreto bolo pripravené Frankom Zeffirellim podľa rovnomennej hry Williama Shakespeara. V úlohe Kleopatry spievala sopranistka Leontyne Price a robustného Antonia stvárnil barytonista Justino Diaz. Na produkcii predstavenia sa nešetrilo na ničom - ani na kulisách, ani na kostýmoch. V opere hralo 22 spevákov, plný zbor a armáda baletných tanečníkov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napriek všetkému (alebo práve preto) Antonius a Kleopatra skončila v operných kanáloch. Predstavenie neočarilo ani kritikov, ani obecenstvo. “Vďaka” svojej vulgárnosti a zbytočnej veľkoleposti a prehnanosti bola opera po premiére stiahnutá z repertoára Met.

Leontyne Price v úlohe Kleopatry a Hala zakladateľov približujúca dejiny Metropolitnej opery
Leontyne Price v úlohe Kleopatry a Hala zakladateľov približujúca dejiny Metropolitnej opery (zdroj: Alena Miklošová)

Od tohto pamätného večera už uplynulo 50 rokov. Budova je naďalej krásna, len ľahko poznačená vekom, čo sa však zmenilo, je prestížne postavenie opery v kultúrnom živote. Milovníci opery si to síce nechcú priznať, čísla však neklamú.

Celá budova Metropolitnej opery je oveľa väčšia, ako to čo vidí bežný divák. Vstupná hala a auditórium tvoria len asi necelú štvrtinu budovy. Kompletná budova má 14 poschodí, z čoho 5 sa nachádza pod povrchom zeme. Vstupnú halu charakterizujú tri dominantné prvky: točivé schodište, tmavočervená farba a 11 krištáľových lustrov. V auditóriu je 21 rovnakých lustrov, z ktorých 12 sa tesne pred predstavením vytiahne nahor, aby neprekážali vo výhľade. Lustre prezývané sputniky sú darom Viedenskej štátnej opery, ako prejav vďaky za pomoc pri rekonštrukcií po 2. svetovej vojne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Metropolitná opera
Metropolitná opera (zdroj: Alena Miklošová)

V auditóriu, podobne ako vo vstupnej hale je všetko potiahnuté tmavočerveným plyšom. Štyritisíc miest je rozdelených do šiestich poschodí, a vďaka úžasnej akustike, ani jeden divák nie je ukrátený o umelecký zážitok. Na objednávku utkaná damašková opona je najväčšia na svete. Nádherný strop formovaný ako lupene kvetov je vykladaný lístkovým zlatom, údajne kvôli ľahšej údržbe a dlhšej trvácnosti. Keďže väčšina opier je spievaná v cudzích jazykoch, diváci majú na operadle sedadla pred sebou nainštalované miniatúrne obrazovky, na ktorých sa im premieta preklad textu.

V hľadisku sa nachádza 3800 miest na sedenie a 200 na státie. Predstavenia sa konajú šesť dní do týždňa, s dvomi predstaveniami v sobotu. Operná sezóna trvá od septembra do mája. Počas jednej sezóny sa priemerne odohrá 225 predstavení. Každý rok sa uvedie priemerne 6 nových a 20 obnovených produkcií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri všetkej úcte k výkonom účinkujúcich - od svetových hviezd až po zboristov, to čo sa deje v zákulisí, je o nič menej dychvyrážajúce.

"Lupeňový strop" v hľadisku Metropolitnej opery
"Lupeňový strop" v hľadisku Metropolitnej opery (zdroj: Alena Miklošová)

Zákulisie je jeden obrovský labyrint a veľká fabrika skladajúca sa z menších fabrík. Všetko, čo totiž vidíte na javisku sa od piky vyrába v zákulisí Metropolitnej opery. O diani v zákulisí by sa dala napísať celá kniha, ale keďže toľko priestoru na blogu nemám, uvediem len pár, ktoré mňa zaujali najviac.

Úplne bezkonkurenčne ma najviac ohromilo javisko. Mala som to šťastie stáť na doskách, na ktorých spievali slávni Luciano Pavarotti, Placido Domingo, či náš Štefan Kocán, a zážitok bol o to úžasnejší, že práve v tom čase pripravovali javisko pre večerné predstavenie opery Leoša Janáčka Jenufa so skvelou Oksanou Dykou v hlavnej úlohe.

Príprava javiska na večerné predstavenie opery Leoša Janáčka Jenucha.
Príprava javiska na večerné predstavenie opery Leoša Janáčka Jenucha. (zdroj: Alena Miklošová)

V prvom momente som mala pocit, že javisko je väčšie ako hľadisko. Ktorým smerom som sa pozrela, nevidela som jeho koniec. Nie div. Javisko patrí k najväčším na svete. Samozrejme, že všetky technické parametre som si nezapamätala, iba tie najzákladnejšie: je hlboké 27 metrov a široké 31 metrov. Pozostáva zo štyroch častí, centrálna časť s otáčavým diskom o veľkosti 18 metrov, a tri pohyblivé časti po stranách, ktoré sú dosť veľké na to, aby uniesli celú zostavu kulís. Súčasťou javiska je 7 hydraulických výťahov, z ktorých najväčší je veľký ako priemerný jedno-izbový byt v New Yorku a sieť 103 motorizovaných lát pre závesné zdvíhanie. Celý komplex umožňuje použitie fantastických kulís a neuveriteľné striedanie scén.

Kulisy sa vyrábajú priamo v budove, v obrovskej dielni na štvrtom poschodí, kde sa prv postavia “skúšobné kulisy”, a tie prechádzajú schvaľovacím procesom. Výroba kulís pre jednu produkciu trvá 2 až 2 a pol roka. Mimochodom Metka plánuje svoj program dopredu na 5 až 10 rokov.

V dielni, kde sa vyrábajú parochne a šijú kostýmy.
V dielni, kde sa vyrábajú parochne a šijú kostýmy. (zdroj: Alena Miklošová)

Pre každého, kto má rád šaty, módu a hlavne dobové kostýmy, je krajčírska dielňa hotovým rajom na zemi. Sto ľudí súčasne pracuje na výrobe nových kostýmov a úprave kostýmov pre obnovené produkcie. Keďže v každom predstavení málokto zo spevákov, či zboristov je počas celého predstavenia iba v jednom kostýme, jedna produkcia si vyžaduje 600-700 kostýmov (a niekedy viac). Teraz si to vynásobte 26 produkciami počas jednej sezóny, a konečne číslo je pekne ohromujúce. Dielňa má tiež svoj archív, kde sa nachádza zopár skutočne vzácnych kúskov, akým je napríklad kostým Othella z roku 1892. Mňa osobne fascinovala dielňa, kde sa vyrábajú parochne.

Parochne sú vyrábané na mieru pre konkrétneho speváka, poniektoré sú z umelých vláknin alebo priadze, ale väčšina je z pravých ľudských vlasov. Čím sú vlasy jemnejšie, tým parochňa pôsobí prirodzenejšie. Výroba jednej parochne trvá okolo 36 hodín, a aj keď sme v 21. storočí, na výrobu parochne neexistuje zatiaľ žiaden stroj, vyrába sa ručne s háčkovkou, vlások po vlásku.

V najhlbších útrobách Metropolitnej opery - sklad kulís.
V najhlbších útrobách Metropolitnej opery - sklad kulís. (zdroj: Alena Miklošová)

Okrem toho v budove sa nachádzajú priestory slúžiace ako kancelárie, kuchyne, jedáleň, dve obrovské skúšobné haly, šatne, atď, atď. Za spomenutie stojí osobný vchod pre zvieratá. Aj keď tento vchod použili dvakrát pre Billa Clintona, ktorý si prišiel pozrieť predstavenie so svojou dcérou, tento vchod je vybudovaný pre skutočné zvieratá, ktorým sa privádzajú zvonku na javisko.

Pravdupovediac šatne som si predstavovala trošku veľkolepejšie. V podstate sú to malé, trochu ošúchané miestnosti s toaletným stolíkom, klavírom, pohovkou, skriňou, (kde na speváka, ktorý prichádza do šatne o šiestej večer, už čaká jeho kostým), kúpelňou a interným telefónom.

Hala zakladateľov
Hala zakladateľov (zdroj: Alena Miklošová)

Ak vám počas čítania informácií preletelo hlavou, že môj ty bože, veď to musí stáť nehorázne peniaze, uvažujete viac ako správne.

Výroba jednej novej produkcie stojí 3-4 milióny dolárov, a to je len výroba kulís a kostýmov. K tomu treba prirátať platy pre účinkujúcich a produkčný tím. Vynásobte to šiestimi a prirátajte 20 obnovených produkcií za sezónu.

Isto, opera je ihriskom milionárov, ktorí na svoju zábavku neľutujú peniaze, problém však je že starí milionári vymierajú a mladí sa do opery neženú. Pre dnešnú generáciu, ktorá má rozsah pozornosti pár minút, je vydržať a sledovať 4 a pol-hodinové operné predstavenie bez sledovania, čo sa v tom čase deje na sociálnych sietiach či SMS-kovať s priateľmi, je takmer nepredstaviteľné. Prípadne si odsedia jedno predstavenie s tým, aby mohli zaplaviť facebook, či instagram svojimi fotkami, ale o tom aby sa stali pravidelnými návštevníkmi opery, alebo do nej vrazili väčšie peniaze neuvažujú.

Met LIVE HD je úžasný výmysel, ktorý umožňuje milovníkom opery v 70 krajinách sledovať priame prenosy operných predstavení z Metropolitnej opery a prináša do opernej kasy extra príjem, ale zasa na druhej strane zabíja motiváciu ísť priamo do Metky hlavne pre tých, ktorí bývajú mimo New Yorku, keďže vidieť operu v kine je pohodlnejšie, lacnejšie a v určitom smere, aj väčší zážitok, lebo kamera ukazuje detailne zábery.

Krištáľové lustre - dar od Viedenskej štátnej opery
Krištáľové lustre - dar od Viedenskej štátnej opery (zdroj: Alena Miklošová)

Opera je v kaši, či si to už operní snobi chcú pripustiť alebo nie. Tvrdošijne zatvárať oči pred pravdou ešte nikdy nič nevyriešilo, a v prípade opery nezaplní prázdne miesta. Jasne, že nie je ľahké zaplniť štvortisícovú sálu 7-krát do týždňa. Doba sa však zmenila, a ak sa opera chce udržať nad vodou, musí zmeniť svoj prístup k návštevníkom. Za minulú sezónu Metka zarobila len 66% potencionálneho zisku a v priemere zaplnila 2 869 miest na jedno predstavenie, čo je síce viac ako plná Viedenská štátna opera (2 284 miest) alebo Kráľovská opera v Londýne (2 256 miest), ale porovnávanie sa s kapacitne menšími operami nepomôže.

A tak je namieste pár otázok: Je nevyhnutné prichádzať každú sezónu až so 6 novými produkciami? Prečo v nedeľu, keď je najvyššia pravdepodobnosť, že sa divák vyberie do opery, Metka má voľno? (Ja viem, že Únia je v Metke veľmi silná, ale naozaj sa s tým nič nedá robiť?) A tie ceny? Vstupné sa momentálne pohybuje od $25 do $480, s priemerom okolo $158.50. Je síce pravda, že sa dajú kúpiť lacnejšie lístky na poslednú chvíľu, ale nie každý je tak flexibilný. Drahé nie sú len vstupenky, ale aj prehnane drahá reštaurácia Grand Tier, a tak nie div, že nik sa v nej dlhšie nezdrží. Nebolo by rozumnejšie skrátiť poniektoré opery? Nielen kvôli mladšej generácii, ktorá má radšej rýchlejšie tempo, ale tiež keďže predstavenia sa konajú počas pracovných dní, nie každý má čas alebo chuť ísť po práci na 4-hodinové predstavenie.

Vstupná hala Metropolitnej opery.
Vstupná hala Metropolitnej opery. (zdroj: Alena Miklošová)

Jedna z najvýznamnejších operných speváčok dnešnej doby sopranistka Renée Fleming povedala: “Obávam sa, že opera prestane byť živou, dýchajúcou vecou a stane sa historickou umeleckou formou.”

Podľa mňa, jej obavy sú oprávnené.

Alena Miklošová

Alena Miklošová

Bloger 
  • Počet článkov:  59
  •  | 
  • Páči sa:  88x

Historička, cestovateľka a príležitostná autorka. Zoznam autorových rubrík:  O všeličomO New Yorku z New YorkuAmerický zápisník

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu