Najdrahšia vlaková stanica sveta: Paráda alebo parádny prešľap?

Autor: Alena Miklošová | 20.3.2016 o 5:32 | Karma článku: 10,83 | Prečítané:  24133x

Tak ju teda nakoniec otvorili. Bez veľkej slávy a so škrípaním zubov. Jej výstavba trvala dlhých 12 rokov a čo najviac bolí jej neprajníkov, stála viac ako One World Trade Center - najvyšší mrakodrap na západnej pologuli. 

Pritom ide len o stanicu “lokálnej” železnice medzi New Yorkom a New Jersey. Nuž, áno. Peniaze sú to nemalé a stanica určite mohla byť lacnejšia. Žiadna stereotypná škatuľa z betónu a skla totiž nestojí 4 miliardy. A tu je kameň úrazu. Keďže stanica mala byť náhradou za predchádzajúcu, ktorá bola zbúraná počas útoku na World Trade Center 11. septembra 2001, predstavitelia mesta i dopravného podniku nechceli bársakú novú stanicu, ale niečo symbolické, veľkolepé. Konkurz vyhral svetoznámy španielsky architekt Santiago Calatrava. Jeho dizajn stanice mal predstavovať holubicu vypustenú z detskej ruky a zvyšovať efekt slnečných lúčov dopadajúcich na Memoriál 9/11 počas jesennej rovnodennosti. Podľa pôvodného návrhu hlavná hala stanice The Oculus (Oko) mala mať otváraciu strechu, aby stanica mala  ešte viac slnečného svetla a vzduchu. Súčasťou stanice malo byť aj nákupné stredisko  “Westfield World Trade Center Mall” - náhrada za obchody, ktoré sa nachádzali pod “Dvojičkami”.

Nádherný dizajn nadchol každého a stavba sa naplno rozbehla. Netrvalo dlho a prvé problémy sa začínali vynárať. Ukázalo sa, že priveľmi ambiciózny projekt nebol veľmi v súlade s praktickou stránkou železnice. Projekt sa musel okresať z bezpečnostných dôvodov, z priestorových dôvodov, z finančných dôvodov atď. Každá zmena v projekte vyžadovala naťahovanie času a hlbšieho načierania do vrecka. 

Počiatočné nadšenie projektom sa pomaly, ale isto menilo na podráždenie, netrpezlivosť a čoraz hlasnejšiu kritiku. Nad hlavou Santiaga Calatravu sa začínalo zaťahovať na búrku.

Jeho nádherná bielučká holubica bola odrazu nazývaná od moriaka až po dinosaura a všetci neprajníci srdcervúco nariekali nad premárnenými peniazmi, ako keby ešte nikdy predtým (a ani potom) sa nespláchli možno aj väčšie peniaze daňových poplatníkov v rôznych projektoch, po ktorých neostalo ani stopy. 

V deň otvorenia sa namiesto slávnostného strihania pásky konalo iba aké-také otvorenie za účasti pár predstaviteľov dopravného podniku (bez jeho hlavného šéfa, ktorý otvorene nesúhlasí s projektom), mesta a Santiaga Calatravu, čo mi pripadá tak trochu trápne a tak trochu smiešne.

Žiaden projekt predsa neschvaľujú laici z ulice, ale odborníci, ktorí majú posúdiť funkčnosť projektu. 

Svetoznámy španielsky architekt ocenený nespočetnými vyznamenaniami je architekt s výrazným neo-futuristickým štýlom, ktorého tvorba je silne ovplyvnená takými legendami ako Antonio Gaudi, či Eero Saarinen a jeho stavby sú viac umeleckými dielami, ako suchopárnymi budovami. Okrem toho, Calatrava je neslávne slávny súdnymi spormi kvôli prekročeným stavebným rozpočtom a nedodržaním dátumu ukončenia projektu. Berúc to všetko do úvahy napadá mi len jedno: Nie sú všetci tí kritici stanice, ktorí poznajú dielo a spôsob práce Santiaga Calatravu (a tí ktorí schvaľovali projekt to predsa museli vedieť), ako niekto kto si kúpil psa a rozčuľuje sa, že pes nemňaučí?

Ale nazrime priamo do toľko diskutovanej hlavnej haly stanice nazývanej The Oculus (Oko). Dojmy sú len prvotné, keďže stanica ešte nie je kompletne dokončená a v úplnej prevádzke.

Prvé, čo mňa zarazilo, bola veľkosť haly. Je oveľa menšia ako som očakávala, zhruba ako futbalové ihrisko. 

Nádherná, celá bielučká. Vzdušná, so slnečnými lúčmi predierajúcimi sa pomedzi “rebrá” holubice a s dlážkou z bieleho talianskeho mramoru, tak trochu pripominajúcou klzisko. Určite sa dojem podstatne zmení, keď sa ňou bude valiť 250 tisíc cestujúcich denne a po stranách budú obchody v plnej prevádzke, ale v deň mojej návštevy tam panovalo takmer posvätné ticho, prerušované len obdivným och-kaním a wow-kaním zvedavých návštevníkov. Možno je to len náhoda, ale v čase, keď som tam bola, nepostrehla som žiadnu negatívnu reakciu, práve naopak. Väčšina ľudí vstupovala s otvorenými ústami a úžasom v očiach. Nikto nereptal a znechutene sa neponáhľal preč. Ľudia posedávali, poniektorí dokonca ležali na dlážke a vstrebávali nevšednú krásu. 

Či to už niekomu pripomína vnútro veľryby alebo katedrály, nie je podstatné. Podstatné je, že stavba má schopnosť rozvíriť stojaté vody ľudskej ľahostajnosti a vyprovokovať predstavivosť i emócie, čo je neklamným znakom umeleckého diela. A či veľké umelecké diela neboli vždy spočiatku nepochopené a zatracované? 

Celý komplex by mal byť dokončený v auguste. Po dokončení Dopravný uzol World Trade Center bude prepájať železnicu medzi New Yorkom a New Jersey s 11 linkami metra. 

Napriek takmer zdvojnásobneniu sumy na výstavbu stanice, výdavky sú ešte stále v rámci plánovaného rozpočtu pre obnovu celého komplexu World Trade Center.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?