O Dni vďakyvzdania humorne i vážne

Autor: Alena Miklošová | 25.11.2015 o 20:10 | (upravené 25.11.2015 o 20:16) Karma článku: 6,34 | Prečítané:  818x

Celá Amerika sa chystá osláviť svoj najväčší sviatok - Deň vďakyvzdania. Aj keď pre väčšinu z nás predstava Dňa vďakyvzdania začína aj končí pečeným moriakom prešpikovaným historkou o nejakých Pútnikoch, ono to nie je celkom tak.

Verte, neverte, naozaj to nezačalo Pútnikmi, aj keď každý tvrdí opak. Pravda je však taká, že Indiáni mali zaužívanú tradíciu Vďakyvzdania už za čias, keď sa Pútnikom o Amerike ešte ani nesnívalo. Ďalšie záznamy dokumentujú sviatky Vďakyvzdania usporiadane francúzskymi, španielskymi a anglickými kolonistami. Všetky sa konali pred rokom 1620 a nemali nič spoločné s prejedaním sa.

 

Pútnici (skupina odtrhnutá od anglikánskej cirkvi) sa usadili v oblasti Plymouth Rock, Massachusets 11. decembra 1620. Priplavili sa na lodi Mayflower z Anglicka a ich cieľom bolo rozšírenie kráľovstva Krista. Ich prvá zima bola viac ako katastrofálna. Šesťdesiatšesťdňová plavba po mori, potreba vybudovať obydlia, každodenná nevyhnutnosť zabezpečiť potravu ich oslabila do takej miery, že jeden za druhým začali chorľavieť na zápal pľúc a tuberkulózu. Dôsledky toho sa dajú ľahko uhádnuť. Bez patričnej lekárskej starostlivosti chorí pomaly, ale isto začali umierať. Najprv jeden do dňa, neskôr dvaja a občas aj traja. Chudáci Pútnici kopali hroby a pochovávali svojich druhov v noci, aby Indiáni nemali potuchy o tom, ako sa ich počet znižuje. V určitom momente, v osade bolo len sedem ľudí schopných narúbať drevo, urobiť oheň a opatrovať chorých. Do jari stratili 46 z pôvodných 102 osadníkov. 

 

A potom sa stalo niečo neslýchané.16. marca 1621 Indián menom Samoset odvážne vpochodoval do pútnickej osady. V Pútnikoch by ste sa krvi nedorezali. A predstavte si ich šok, keď Indián sa zhlboka nadýchol a zvolal: "Welcome!" Áno, po anglicky. Samoset bol Indián z kmeňa Abnaki. Rozprávať po anglicky sa naučil od námornikov z rybárskych lodí. Samoset odišiel nasledujúceho rána. Netrvalo však dlho a vrátil sa s posilou menom Squanto, ktorý div divúci rozprával ešte lepšou angličtinou ako Samoset. Squanto nielenže priniesol zúboženým osadníkom jedlo a kožušiny, ale naučil Pútnikov ako získavať syrup z javorových stromov, ukázal im ktoré rastliny mali liečivé účinky, že najlepší spôsob ako siať obilie, je urobiť kôpky hliny a do každej kôpky okrem niekoľkých semien pridať aj zdochnutú rybu, ktorá slúži ako hnojivo a milión ďalších vecí. Čo vám budem hovoriť, Squanto mal pre nich neopísateľnú cenu a smelo možno vyhlásiť, že bez neho by neprežili. Žatva v jeseni bola bohatá a radosť nesmierna. Nadišiel čas na oslavu.

 

Guvernér William Bradford pozval Squanta, Massasoita - náčelníka kmeňa Wampanoag a ich najbližších na oslavu. Nič netušiaci Bill nemal poňatia, aké veľké sú indiánske rodiny, a tak bol troška prekvapený, keď sa do osady dovalilo 90 Indiánov. Keďže všetkého však bolo nadostač, rýchlo zamaskoval svoj údiv a vrelo ich privítal. Oslavy trvali tri dni. Hrali sa rôzne hry a jesenným podvečerom sa niesol zvuk indiánskych bubnov. Indiáni sa predvádzali, akí sú šikovní v streľbe lukom a Pútnici, ako dokážu narábať mušketami. A samozrejme jedli - varené pstruhy, pečené kačky, moriaky, dusené tekvice, tresky, pečenú divú zverinu s horčicovou omáčkou, pikantný puding z mletej kukurice a mnoho iných lahôdok.

 

Ľudia sú chasa nevďačná - to nie je nič nové pod slnkom. Keď ide všetko ako po masle, na ďakovanie sa rýchlo zabúda. Po roku 1621 to bolo s Dňom vďakyvzdania všelijaké. Raz sa ďakovalo, trikrát nie. Roku 1789 prezident George Washington na počesť sformovania Vlády Spojených štátov vyhlásil 26. november Dňom vďakyvzdania. Mal to byť deň venovaný modlitbám a prejaveniu vďačnosti Bohu a mal byť slávený každým bez ohľadu na to, ku akému náboženstvu patrí. Jeho snaha bola pekná, ale márna. Sviatok sa neujal.

 


Ako sa vraví, za všetkým hľadaj ženskú - táto sa volala sa Sarah Josepha Hale a bola editorkou bostonského ženského časopisu. Myšlienka celého národa zjednoteného v jeden deň v modlitbe "k Tomu od koho všetky požehnania pochádzajú" u nej hraničila až s posadnutosťou. Drahá Sarah vypisovala a vypisovala. Články striedali listy a listy striedali články. Prezident Lincoln videl, že je len jeden spôsob ako umlčať tú ženskú - roku 1863 vyhlásil posledný novembrový štvrtok za národný sviatok Vďakyvzdania. Do roku 1941 sa síce ešte štátni predstavitelia naťahovali, či sa sviatok bude sláviť posledný alebo štvrtý  novembrový štvrtok, až nakoniec posledné slovo mal prezident Franklin D. Roosevelt, ktorý rozhodol, že to bude štvrtý štvrtok. 

Prečo je moriak symbolom Dňa vďakyvzdania? 

Kto, kedy a prečo rozhodol, že symbolom Dňa vďakyvzdania bude moriak nie je isté. Isté však je, že je jediným druhom hydiny, ktorý má pôvod na americkom kontinente a bol na pútnicko-indiánskom menu.

Aj keď celé to rozprávanie sa nesie v humornom duchu, pravda je že Deň vďakyvzdania je celkom seriózny sviatok. Tak mi dovoľte na záver vyjadriť pár slov, ktoré sú mienené celkom vážne.

Neignorujte dobro vo vašich životoch, považujúc ho za samozrejmosť. Dobro si treba uvedomiť a vážiť. Kto si ho neváži, nezaslúži si ho.

Nezabúdajte na svojich blízkych. Vyjadrite im svoju lásku a radosť, že sú súčasťou vášho života. Nielen na Deň vďakyvzdania. Každý deň.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

TECH

Astronómovia objavili čudné kvantové pokrútenie vo vesmíre

Zvláštny fenomén kvantovej fyzika sa objavil pri exotickej hviezde.


Už ste čítali?