New Orleans: Big Easy

Autor: Alena Miklošová | 8.3.2015 o 3:45 | (upravené 8.3.2015 o 8:50) Karma článku: 6,18 | Prečítané:  924x

Lepkavý ako med, s nepatrnou vôňou jazmínu a kávy, vzduch. Ležérny životný štýl a jazzové pohreby. Hriešny Mardi Gras. Kreolská kuchyňa a najpriateľskejší ľudia, akých som na svojich cestách stretla. A to je len pár charakteristických čŕt tohto, podľa mnohých najunikátnejšieho mesta v USA.

Srdcom a dušou mesta je French Quarter, čo je vlastne pôvodný New Orleans. Založili ho francúzski kolonisti roku 1718 a pomenovali ho na počesť vojvodu Filipa II. Orleánskeho. Vybudovali ho presne podľa vzoru európskych miest s veľkým námestím, ktorému dominuje kostol.

Svetoznáma kreolská architektúra vo French Quarter je zlatou strednou cestou medzi romantizmom a praktickosťou - dvojposchodové tehlové domy s nádhernými, ornamentovými balkónmi z liatiny a mnohokrát zdobené kvetmi sú jednoducho očarujúce. Ulice dostali mená - ako ináč - podľa príslušníkov francúzskej kráľovskej rodiny a ďalších významných Francúzov.

 

Na námestí Jackson Square sa nachádza najstaršia, dodnes činná katolícka katedrála v Spojených štátoch Cathedral of Saint Louis, King of France z roku 1794, zasvätená francúzskemu kráľovi Louisovi IX.

V New Orleans na rozdiel od väčšiny amerických miest, kde dominuje protestanské vierovyznanie, je  vďaka francúzskym a neskôr španielskym kolonistom v prevahe katolícke náboženstvo.

Povráva sa, že v katedrále máta duch zosnulého kňaza Pere Antoineho. Nuž, ak je to pravda, tento "pán" nie je žiadnou raritou.

New Orleans má najvyššiu paranormálnu aktivitu v krajine. Údajne je to kvôli tomu, že zhruba každých 50 rokov mesto postihne nejaká katastrofa - hurikány, rozsiahle požiare, epidémie, pri ktorých prichádza nečakane a za traumatických okolností o život mnoho ľudí. Takéto okolnosti vraj najčastejšie spôsobujú, že duša uviazne medzi svetom živých a mŕtvych. Obyvatelia New Orleans majú však celkovo svojský prístup k celému "biznisu smrti".

“Koniec lásky by sme mali oslavovať ako oslavujú smrť v New Orleans - s hudbou, smiechom, tancom a množstvom vína." 

Francoise Sagan

V prvom rade každý z nich verí v duchov a hneď vám porozpráva nejakú osobnú skúsenosť s nimi. Nikto z nich nepovažuje duchov za niečo, čoho sa treba báť, skôr naopak. Smrť je len prestupnou, v žiadnom prípade nie konečnou stanicou. V meste je zaužívaná tradícia jazzových pohrebov. Tie začínajú sprievodom na cintorín za zvukov dychovky, postupne prechádzajúcim do jazzu a končiace tancom. 

V New Orleans nepochovávajú mŕtvych do zeme, lebo mesto sa nachádza pár metrov pod hladinou mora. Spodná voda tak vytláča uzavrené truhly, a pri väčšom daždi doslova vyplavuje pochovaných z hrobov. Mešťania pochovávajú mŕtvych do hrobiek, ktoré sú často stavané ako malé domčeky, poniektoré aj s plotmi. Hrobky vytvárajú zdanie ulíc, a preto sa cintoríny nazývajú "Mestá mŕtvych".

Turistami i domorodcami vyhľadávaným miestom vo Francúzskej štvrti je takmer dvestoročná kaviareň Café du Monde. Hoci má kapacitu 400 ľudí, pred kaviarňou vždy stoja rady na jej preslávenú kávu a beignet. V kaviarni sa podáva také isté menu ako na začiatku jej histórie: čierna káva s cigóriou alebo Cafe Au Lait (rovnaký pomer kávy a horúceho mlieka) a beignet. Beignet je najviac podobná našim vyprážaním šiškám, ibaže má štvorcový tvar a je hojne posýpaná práškovým cukrom. Káva bola po prvýkrát predstavená v Severnej Amerike práve v New Orleans, kde ju priniesli Francúzi.

Káva však nie je jediná vec, ktorá sa (pre Američanov) zrodila v New Orleans. Poker, hra v kocky, jazz a opera takisto uzreli po prvýkrát svetlo sveta na americkom kontinente práve v tomto meste, ktoré miluje hudbu, zábavu a ležérny životný štýl.

"My tancujeme, aj keď rádio nehrá. My pijeme na pohreboch. Rozprávame príliš veľa, smejeme sa príliš hlasno a žijeme naplno." 

Chris Rose

"New Orleans bol taký. 'Ži a nechaj žiť ' životný postoj bol vpradený do látky mesta. Nikto sa nestaral, kým si bol a ako si vyzeral - mal si svoje miesto a každý to rešpektoval."

Laura Lane McNeal

 

Prvopočiatky prezývky mesta Big Easy treba hľadať v muzikantskej branži. Jazzoví hudobníci, pre ktorých bolo vystúpenie v New Yorku niečím veľkým a vzácnym - Big Apple, to mali v New Orleans ľahké. Príležitostí koncertovať bolo veľa, a tak v porovnaní s Big Apple to bolo Big Easy.

V New Orleans bolo všetko Easy: získať gig i lacnejšie ubytovanie. Tak v minulosti ako aj dnes sa nikto sa nikam neženie, všetci žijú akoby v meditatívnom stave vedomia, priateľskí, vždy pripravení na pokec so známymi aj neznámymi, pred nadčasmi v práci uprednostia prechádzku pri lenivej Mississippi, či výdatnú večeru s rodinou. Stres nie je pre nich chlieb každodenný, skôr niečo výnimočné.

Najväčším sviatkom v New Orleans je Mardi Gras, ktorý sa koná v posledný fašiangový deň. V ten deň sa celé mesto vyoblieka do nádherných i bláznivých kostýmov a zúčastní sa obrovského karnevalového sprievodu. Farbami karnevalu sú fialová, ktorá reprezentuje spravodlivosť, zlatá je znamením moci a zelená viery. Účastníci sprievodu hádžu z vozov korálky, medailóny či malé plyšové zvieratká. Alkohol tečie potokom a donedávna bolo tradíciou (dnes už na ústupe), že mladé ženy si odhaľovali poprsie, aby záskali, čo najviac korálok.

Vraví sa, že v Spojených štátoch sú len tri mestá - New York, San Francisco a New Orleans. Každé z nich je úplne iné a každé z nich zanechá v návštevníkovi nezabudnuteľné spomienky. Aj keď New Orleans nepatrí k najvyhľadávanejším mestám slovenských turistov, je to definitívne turistická destinácia hodná návštevy.

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Politológ: Symbolom dnešnej strednej Európy je plot

Havlíček a ďalší cestovali do Ruska a konštatovali, že Rusi sú síce naši slovanskí bratia, jazyk je podobný, ale režim je úplne iný.

ŠPORT

Sagan v Austrálii nezvíťazil ani na záver. Tretí raz prehral s Ewanom

Preteky Tour Down Under vyvrcholili šiestou etapou.

TECH

Ako vznikli čísla? Počítať nám pomáha nula

Keď začali mať ľudia viac vecí, už im nestačili čiarky na stenách.


Už ste čítali?